Friday, October 17, 2008

"चांदण्याची चाहुल"

4 comments:

संदीप सुरळे said...

Shevat khupch sunder kelaas ga saye..
Khup god kavitaa..

Tushar Joshi said...

गोड कविता लिहिलीयेस सई!

तो चंद्र कसा पायावर पाऊल ठेवत गोंधळलेला आहे हे कल्पून हसायला आले. शब्द पुरत नाहीत तर आता स्पर्षाची गोड अनुमती देणारी नायिका कवितेला उत्कट आणि रोमॅंटिक करते.

अभिनंदन सई!

Abhi said...

खूपच छान लिहिली आहे.

Anonymous said...

mast kavita ahe ekdum..
premabaddal premal bhavna agdi premal shabdat mandlya ahes supu!
faarach chaan!